Neurodiverzita bola ešte prednedávnom v našom regióne celkom neznámym pojmom. Dnes vieme, že ide o koncept, ktorý uznáva a oslavuje prirodzenú variabilitu ľudského mozgu a jeho fungovania. Medzi najznámejšie neurodivergencie patrí autizmus, ADHD, dyslexia, dysgrafia alebo Tourettov syndróm.
S týmto pojmom sa však spája veľa mýtov a nesprávnych interpretácií, preto by sme s vami radi podelili o tie najznámejšie. Zároveň sa pozrieme na tému zamestnávania neurodiverzných ľudí a dôležitosti nielen osvety, ale aj ich adaptácie v pracovnom prostredí.
V článku sa dozviete:
Čo je a nie je neurodiverzita?
Neurodiverzita je biologický fakt. Nie je to názor, postoj, presvedčenie, politická pozícia alebo paradigma.
Termín „neurodiverzita“ bol vytvorený koncom 90. rokov 20. storočia sociologičkou Judy Singer. Vznikol ako súčasť širších hnutí za práva osôb so zdravotným znevýhodnením a sociálnu spravodlivosť, ktoré presadzovali práva a uznanie ľudí s neurologickými rozdielmi.
Neurodiverzita nie je vlastnosť, ktorú má alebo môže mať každý jednotlivec. Ide o špecifické odchýlky od typického usporiadania mozgu, ktoré sú diagnostikované odborníkmi.
Vedeli ste, že…
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO):
- má na svete približne 1 z 160 detí poruchu autistického spektra?
- Alebo, že dyslexia je jednou z najbežnejších porúch učenia?
- Medzinárodná dyslektická asociácia odhaduje, že približne 15-20 % populácie má určité symptomy dyslexie?
Keď sa pozrieme na pracujúcu silu, v Európe je to až 10 % neuro divergentných pracujúcich, ale stále je medzi nimi vysoká nezamestnanosť. Napríklad ľudia na autistickom spektre majú v niektorých krajinách 70-90 % nezamestnanosť. Niekoľko faktorov prispieva k vysokej miere nezamestnanosti medzi jednotlivcami v Európe.
Prečo sa to deje? Zamestnávatelia často nemajú dostatočné povedomie a pochopenie neurodiverzity, čo vedie k neochote zamestnávať neurodiverzifikovaných jednotlivcov. Nedostatočné pracovné podmienky a podpora bránia ich pracovnej výkonnosti. Nižšia úroveň vzdelania kvôli nedostatočnej podpore ovplyvňuje ich pracovné vyhliadky. Navyše, spoločenské stigma a diskriminácia naďalej bránia ich príležitostiam.
Čo je a nie je neurodivergencia?
Neurodivergencia znamená fakt, že myseľ funguje spôsobom, ktorý sa výrazne odchyľuje od prevládajúcich spoločenských noriem „normálnosti“.
Neurodivergencia predstavuje široký pojem. Na jednej strane môže byť genetická a vrodená alebo môže byť spôsobená skúsenosťami, ktoré menia mozog. Autizmus a dyslexia sú príkladmi vrodených foriem neurodivergencie. Existujú však i zmeny vo fungovaní mozgu spôsobené napríklad traumou, dlhodobou meditačnou praxou alebo intenzívnym užívaním psychedelických drog. Ide tak o príklady foriem neurodivergencie vyplývajúcej zo skúseností.
Čo znamená pojem neurominorita?
Neurominorita je novým označením pre všetkých ľudí, ktorí spadajú do kategórie neurodiverzných ľudí. V praxi to znamená, že títo ľudia sa odlišujú neurokognitívnymi charakteristikami od majority. Síce svetovo počet týchto ľudí rastie, aj tak stále tvoria minoritné zastúpenie v spoločnosti, ktoré potrebuje individuálny prístup. Tento prístup by nemal byť strašiakom. Často stačí jednoduché prispôsobenie pracovných podmienok napríklad vo forme skrátenia úväzku či väčšieho podielu home-office práce.
Prvé lastovičky z biznisového prostredia
Mnoho firiem z prostredia STEM vníma veľký potenciál neurominority, preto sa rozhodli vytvoriť prvé špecializované programy pre nerodiverzných ľudí. Príkladom sú spoločnosti ako Microsoft, SAP a EY. Nezaostávajú ani univerzity a výskumné ústavy implementujúce programy a služby na podporu neurodivergentných študentov, vrátane prístupných učebných materiálov a asistívnych technológií.
Miera nezamestnanosti medzi neurodivergentnými jednotlivcami v Európe je výrazne vyššia ako u všeobecnej populácie. Napríklad nezamestnanosť medzi jednotlivcami s autizmom môže dosiahnuť až 90 %, pričom iba 16 % dospelých s autizmom v Spojenom kráľovstve má plný úväzok. Dospelí s ADHD sú tiež častejšie nezamestnaní alebo podzamestnaní, pričom miera zamestnanosti je o 12-17 % nižšia ako u ich neurotypických rovesníkov. Ľudia s dyslexiou čelia výzvam, ktoré často vedú k podzamestnanosti a bránia ich plnému kariérnemu potenciálu kvôli nedostatočnej podpore.
S čím môžu prispieť neurodivergentní kolegovia?
Do pracovnej dynamiky často prinášajú jedinečné schopnosti a perspektívy, ktoré môžu viesť k inováciám a tvorivým riešeniam. Napríklad podľa výskumov mnohí jedinci s autizmom majú vynikajúce analytické a technické schopnosti, zatiaľ čo ľudia s ADHD sú veľmi kreatívni a energetickí.
Preto veríme, že je ten správny čas začať robiť, čo najväčšiu osvetu a využívať potenciál, ktorý v sebe neurodiverzní ľudia prirodzene majú.
